Solárna tepelná energia a transformácia energetiky: lisovacie oceľové fitingy spoločnosti IVAR CS v službách udržateľnosti životného prostredia

Aby sme dosiahli ciele Európskej únie v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy do roku 2050, musíme sa viac zamerať na obnoviteľné zdroje energie, ako je slnečná energia a technologické inovácie, ako sú najnovšie riešenia pre čo najlepšie využitie solárnej tepelnej energie. Prechod od znečisťujúcich a neobnoviteľných zdrojov k obnoviteľným zdrojom, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, je taktiež možný použitím kvalitného a inovatívneho systému pre rozvody sanitárnych a vykurovacích systémov s využitím lisovacích fitingov IVAR.PRESS FITTING SYSTEM.

Solárna tepelná energia je jednou zo „zelených” technológií, na ktorú sa musíme v nadchádzajúcich rokoch viac zamerať, aby sme dosiahli míľnik udržateľnosti životného prostredia požadovaný Európskou úniou do roku 2030, a následne do roku 2050.

Cieľom je prejsť od neobnoviteľných zdrojov energie, ako sú fosílne palivá, k „čistým” a obnoviteľným zdrojom energie. Medzi najvýraznejšie a najdostupnejšie energie „za nulovú cenu” rozhodne patrí energia pochádzajúca zo slnka. Solárna energia nie je len zdrojom pre fotovoltaické panely, slúžiace na výrobu elektriny, ale môže byť tiež použitá na ohrev kvapalín. V druhom prípade hovoríme o technológii „solárnej tepelnej energie”.

Solárna tepelná energia spočiatku využívaná iba na ohrev hygienickej teplej vody potrebnej v našich domácnostiach sa, vďaka významným technologickým inováciám v posledných desiatich rokoch, začala využívať aj na vykurovanie a chladenie domov. Taktiež tam, kde je solárna energie široko dostupná, alebo kde sú používané systémy „solárnych pecí”, je možné pre potreby priemyselnej výroby použiť technológie založené na ohreve kvapalín prostredníctvom slnečnej energie, čo pomáha vyhnúť sa využívaniu iných, skôr znečisťujúcich zdrojov energie. Technológie, ktoré sú späté s využitím solárnej energie, urobili v uplynulých pätnástich rokoch „obrovský skok”. Objem energie, ktorú sú schopné vyrábať je taký, že môže spĺňať aj celkové energetické požiadavky výnimočne veľkých budov, čo významne prispieva k splneniu požiadaviek na čistú energiu stanovenú na rok 2050.

S prakticky „nevyčerpateľným” zdrojom energie, aký nám ponúka slnko, sa v blízkej budúcnosti zameriame na využitie solárnej tepelnej energie na ohrev teplej úžitkovej vody v domácnostiach, vykurovanie a chladenie našich obytných priestorov.

Vďaka technologickému pokroku bude solárna tepelná energia zabezpečovať stále väčšie množstvo energie, a bude sa tak v budúcnosti môcť stať jediným zdrojom energie pre klimatizovanie priestorov v  budovách. Rozvody sanitárnych a vykurovacích systémov potom budú musieť počítať so spoľahlivým systémom lisovacích fitingov a potrubím, ako je systém IVAR.PRESS FITTING SYSTEM, ktorý sa ľahko a rýchlo inštaluje, a predovšetkým je vyrobený z ekologického materiálu šetrného k životnému prostrediu, ako je napr. oceľ.

Nerezové lisovacie fitingy IVAR.INOX pre solárne tepelné systémy: najlepší potrubný systém uľahčujúci prenos energie

Dlhá životnosť v priebehu času, úplná recyklovateľnosť a spoľahlivosť, to sú niektoré z víťazných vlastností nerezových alebo oceľových lisovacích fitingov IVAR.PRESS, pokiaľ ide o systémy určené na prepravu kvapalín ohrievaných solárnou tepelnou energiou.

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré treba mať na pamäti pri výbere vhodného typu lisovacích fitingov a rúrok, je ich použiteľnosť vo vzťahu k zvolenému materiálu, maximálnej prevádzkovej teplote, tlaku, a teda k hodnotám, ktoré môžu pri solárnych tepelných systémoch nastať.

Vzhľadom na skutočnosť, že sú prepravované kvapaliny s teplotami, ktoré môžu byť extrémne vysoké, sú solárne tepelné systémy často vystavené nepretržitej teplotnej rozťažnosti. V dlhodobom horizonte má potrubný rozvod vyrobený z medi (čo je tenší a tvárnejší materiál) tendenciu sa deformovať. Z tohto dôvodu sú v týchto aplikáciách oceľové zliatiny odporúčané ako najvhodnejší materiál.

Okrem vynikajúcej adaptability na tepelnú rozťažnosť ponúka nerezová oceľ IVAR.INOX vynikajúcu mechanickú odolnosť proti nárazom a dlhú životnosť lisovacích fitingov a trubiek. Solárny tepelný systém inštalovaný z nerezovej ocele IVAR.INOX môže byť bez problémov prevádzkovaný niekoľko desaťročí, pokiaľ je pravidelne kontrolovaný a udržiavaný.

Výhody systému oceľových lisovacích fitingov pre solárne tepelné systémy

Ako sme už uviedli, použitie lisovacích fitingov systému IVAR.PRESS FITTING SYSTEM pre okruhy solárnej tepelnej energie, ponúka technické aj kvalitatívne výhody. Zo strojárskeho hľadiska ponúka oceľové lisovacie fitingy bezkonkurenčne ľahké s rýchlym vytváraní spojov. Vlastné spojenie lisovacieho fitingu s trubkou a vytvorenie spoja tak trvá len niekoľko sekúnd lisovania pomocou pohodlného a ľahkého lisovacieho zariadenia napájaného batériou.

Pri lisovacích fitingoch systému IVAR.PRESS FITTING SYSTEM, sa na rozdiel od zvárania, nepoužíva žiadny otvorený plameň. Niektoré solárne tepelné systémy používajú na udržanie teploty zmesi tekutín, ktoré môžu byť vysoko horľavé a v týchto prípadoch je jednoznačnou výhodou použitie spojovacej techniky lisovania, ktorá nepoužíva otvorený plameň.

V katalógu výrobkov spoločnosti IVAR CS je široká ponuka rôznych typov a variantov lisovacích fitingov, aby bola zabezpečená maximálna kompatibilita s ostatnými časťami solárneho tepelného systému.

Ktoré tesniace O-krúžky je možné použiť v solárnych tepelných systémoch?

V systéme lisovaných fitingov IVAR.PRESS FITTING je možné použiť tri typy tesniacich O-krúžkov, ktoré je možné použiť v solárnych tepelných systémoch. Ich výber závisí hlavne od maximálnej prevádzkovej teploty dosiahnutej vo vnútri systému a od prítomnosti alebo neprítomnosti pary.

Tesniace O-krúžky EPDM LBP - netesné pred zalisováním

Čierny tesniaci O-krúžok EPDM s funkciou úniku kvapaliny pred lisovaním (netesní pred lisovaním) je možné použiť v solárnych systémoch s maximálnym prevádzkovým tlakom 16 barov, maximálnou prevádzkovou teplotou do +120 °C a v systémoch s prítomnosťou pary.

Zelené a červené tesniace O-krúžky FPM , bez funkcie úniku kvapaliny pred lisovaním, je možné použiť pri inštalácii solárnych tepelných systémov s maximálnym prevádzkovým tlakom 16 barov a maximálnou prevádzkovou teplotou do +180 °C. Nie je možné ich použiť v systémoch s prítomnosťou pary.

Budúcnosť solárnej tepelnej energie: od teplej úžitkovej vody a klimatizácie po priemyselné procesy

Solárne tepelné systémy boli pôvodne vytvorené iba na zaistenie ohrevu teplej úžitkovej vody. Vďaka rôznym technologickým inováciám implementovaným v priebehu doby, sú solárne tepelné systémy stále viac využívané aj v zložitejších odvetviach.

Rovnako ako v prípade vykurovania budov môže byť kvapalina počas dňa ohrievaná solárnymi panelmi a skladovaná v špeciálnych nádržiach schopných udržiavať jej teplotu. Na tento účel sa používa rad nových technológií schopných spotrebovávať minimálne množstvo energie.

Vďaka použitiu kvapalín schopných meniť stav a teplotu a prostredníctvom špeciálnych invertorových chladiacich technológií je možné solárnu tepelnú energiu využiť aj na chladenie celých budov.

„Poslednou hranicou” vo využití solárnych tepelných systémov je bezpochyby ich využitie v priemyselných procesoch. Množstvo a kapacita, ktorú možno teraz zo solárnej tepelnej energie získať je také, že môže byť tiež použitá na ohrev kvapalín v priemyselnej výrobe. Solárnu tepelnú energiu je možné využiť nie len na dosiahnutie a udržanie teploty kvapalín v rôznych priemyselných procesoch, ale aj na klimatizovanie pracovného prostredia.

Solárna tepelná energia je teraz na takej vysokej technologickej úrovni, že ju možno považovať za jeden z najdôležitejších pilierov v oblasti získavania energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám pomôžu vykročiť smerom k ekologickejšej budúcnosti.

Pre realizáciu prechodu na obnoviteľné zdroje energie v odvetví vykurovania a chladenia sú potrebné neodkladné opatrenia

Hlavným cieľom prechodu na čistejšie a udržateľnejšie systémy vykurovania a chladenia je ochrana životného prostredia. Je však nutné vziať do úvahy aj ďalšie významnejšie dôsledky. V skutočnosti bude energetický prechod zahŕňať ďalšie veľmi pozitívne aspekty. Budú vytvorené ďalšie investičné možnosti súvisiace s novými technológiami a novými inovatívnymi spoločnosťami (start-upy), bude umožnené vytvorenie mnohých nových pracovných miest a v neposlednom rade bude možné zachrániť nezanedbateľný počet ľudských životov.

Vo svojej správe za rok 2020, „Opatrenia pre obnoviteľné zdroje energie v prechodnom období: vykurovanie a chladenie”, medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje energie IRENA, ponúka veľmi jasné štúdie týkajúce sa prechodu na obnoviteľné zdroje energie, pričom berie do úvahy rôzne príklady v mnohých oblastiach planéty.

Štúdia zdôrazňuje všetky výhody, ktoré je možné pri prechode na obnoviteľné zdroje energie dosiahnuť, analyzuje prekážky, ktoré treba prekonať, opatrenia, ktoré majú byť zavedené a identifikuje typy investícií, ktoré treba vykonať.

Obnoviteľné zdroje energie, na ktoré by sme sa v budúcnosti mali viac zamerať ako na zdroj našich vykurovacích a chladiacich systémov, sú:

• Elektrina vyrobená z rovnakých obnoviteľných zdrojov;
• Používanie obnoviteľných plynov;
• Udržateľná biomasa;
• Geotermálna energia;
• Slnečná tepelná energia.

V súčasnej dobe pochádza väčšina energie využívanej na klimatizovanie budov z fosílnych palív a systémov založených na zdrojoch, ktoré sú obnoviteľné, ale zatiaľ nie celkom účinné, ako je biomasa a geotermálna energia. V dôsledku toho sa do atmosféry uvoľňuje stále veľké množstvo CO2, pričom viac ako 40 % emisií tohto nebezpečného plynu pochádza z vykurovania a chladenia nášho prostredia.

K úplnému odstráneniu škodlivých emisií uvoľňovaných do atmosféry je ešte dlhá cesta, ktorá je však vytýčená a podporená novými objavmi a technologickými inováciami, ktoré sú spoľahlivejšie vzhľadom na dlhoročné skúsenosti v oblasti inštalácií vykurovacích, sanitárnych a klimatizačných systémov.

Systém nerezových lisovacích fitingov IVAR.INOX tak už viac ako šesťdesiat rokov robí našu budúcnosť bezpečnejšou... a „zelenšou”!